Prakticky všetky hospodárske odvetvia zaznamenali v posledných rokoch jednoznačne pozitívny vývoj zamestnanosti. Medzi rokmi 2014 a 2019 bol rast zamestnanosti v Európskej únii v priemere na úrovni 6%; u mužov 5.7%, respektíve žien 6.3%. Výnimkou bolo iba niekoľko odvetví, ako napríklad poľnohospodárstvo, baníctvo, finančné a poisťovacie služby, ako aj služby v domácnostiach. Podniky pôsobiace v informačnom a komunikačnom sektore, cestovnom ruchu a vedeckých službách, ako aj v umení, zábave a rekreácii zaznamenali rast vyšší ako 10 percent.
Tento vývoj sa zastavil v druhom štvrťroku 2020 v dôsledku krízy Covid-19 so stratou 4.7 milióna pracovných miest (-2.4%). V treťom štvrťroku 2020 sa situácia mierne uvoľnila, avšak zamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom naďalej klesala o 1.8% (-3.4 mil.).
Nezamestnanosť naďalej klesala takmer u všetkých členov uvedených v dôsledku nástrojov na zníženie pracovného času zavedených v druhom štvrťroku 2020, v treťom štvrťroku 13.2 však v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 2020 percenta. Zároveň sa výrazne znížilo nasadenie všetkých nástrojov zameraných na udržanie zamestnanosti, ako napríklad skrátenie pracovnej doby alebo podobné opatrenia. Počet zamestnancov využívajúcich tieto nástroje sa znížil z približne štrnástich na dva milióny (v porovnaní s tretím a druhým štvrťrokom 2020).
Pokles úrovne zamestnanosti v dôsledku pandémie bol badateľný vo všetkých členských štátoch siete PES okrem Malty a Cypru (údaje nie sú k dispozícii pre Nemecko).
Zamestnanci v sektore cestovného ruchu boli obzvlášť postihnutí v mnohých členských štátoch. V tomto sektore bolo za posledných päť rokov vytvorených 1.1 milióna pozícií, počnúc druhým štvrťrokom 2020 sa počet zamestnancov znížil v porovnaní s predchádzajúcim rokom o viac ako 1.5 milióna.
Obchodný a maloobchodný sektor a poskytovanie ďalších ekonomických služieb tiež zaznamenali v druhom a treťom štvrťroku 2020 absolútny pokles, ktorý prevýšil nárasty dosiahnuté za posledných niekoľko rokov.
Straty pracovných miest zaznamenali aj podniky pôsobiace v odvetviach výroby, prepravy a skladovania, ako aj v umeleckom, zábavnom a rekreačnom sektore.
Výzvy roku 2020 však vyústili do rastu zamestnanosti v priemysle zásobovania energiou, ako aj v informačnom a komunikačnom sektore. Ďalšie pracovné miesta sa vytvorili aj vo verejnej správe a spoločnostiach ponúkajúcich finančné a poisťovacie služby.
Tabuľka 1: Vývoj zamestnanosti podľa hospodárskych sektorov v EÚ 27 v rokoch 2014 až 2019; zmena úrovne zamestnanosti v 2nd a 3rd štvrťroky 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v tisícoch
V druhom a treťom štvrťroku 2020 sa sektory v členských štátoch siete vyvíjali čiastočne čiastočne celkom podobne; zamestnanosť v priemysle cestovného ruchu stagnovala vo všetkých členských štátoch av mnohých krajinách vykazovali negatívny trend aj pracovné miesta vo výrobe, doprave a skladovaní. Zamestnanosť v stavebníctve celkovo poklesla, rástla však napríklad v Chorvátsku, Estónsku a Českej republike.
Podniky pôsobiace v informačnom a komunikačnom priemysle vytvorili nové pracovné miesta v mnohých krajinách, napríklad v Slovenskej republike, Portugalsku a Maďarsku.
Zníženie zamestnanosti mužov a žien bolo v druhom a treťom štvrťroku na podobnej úrovni; pozície na plný úväzok v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesli výrazne výraznejšie ako počet zamestnancov na čiastočný úväzok.
Tabuľka 2: Zmena zamestnanosti v 2nd a 3rd štvrťroky 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom pre mužov a ženy, pozície na plný a čiastočný úväzok; v percentách
Nechaj odpoveď