Základné pravidlo „čím vyššia úroveň vzdelania, tým nižšie je riziko nezamestnanosti“, zostáva vo všetkých členských štátoch siete PES (EÚ, Island a Nórsko) až na dve malé výnimky, hoci je tu stále menej a menej ľudí Nízka kvalifikácia na trhu práce v celej Európe sa napriek tomuto vývoju stále zvyšuje. Rastúca úroveň automatizácie a presúvania výrobných zariadení do krajín mimo EÚ znižuje vyhliadky nekvalifikovaných osôb, čo vedie k nevyhnutnosti ďalších politických opatrení. Od roku 2005 priniesol vývoj v jednotlivých krajinách veľmi rôznorodé výsledky, v ktorých spolu s tým súvisí aj demografický vývoj a migrácia.
Medzinárodne porovnateľné údaje o trhu práce rozdeľujú osoby podľa týchto formálnych úrovní kvalifikácie:
- Úroveň ISCED 0-2 (menej ako základné, základné a nižšie stredoškolské vzdelanie), ďalej len „nízko kvalifikovaná pracovná sila“.
- ISCED úrovne 3 a 4 (vyššie sekundárne a postsekundárne vysokoškolské vzdelávanie), ďalej len „stredne kvalifikovaná práca“.
- Úroveň ISCED 5–8 (terciárne vzdelávanie), označovaná ako „vysoko kvalifikovaná pracovná sila“.
Miera nezamestnanosti (15 až 74 rokov) osôb s nízkou kvalifikáciou bola v roku 13.2 v európskom priemere na 2018%. Stredne kvalifikovaná práca mala výrazne nižšie riziko, že sa stane nezamestnanou na 6.2%, a vysokokvalifikovaní mali mieru nezamestnanosti iba 4.1%.
Situácia osôb s nízkou kvalifikáciou sa v období od roku 2005 do roku 2018 zásadne zhoršila; medzera sa v tomto období zreteľne zvýšila. Zatiaľ čo miera ich nezamestnanosti bola v roku 2005 iba o 1.3-násobne vyššia ako stredne kvalifikovaná práca, respektíve o 2.4-krát vyššia ako vysokokvalifikovaná práca, miera nezamestnanosti nízko kvalifikovaných osôb bola v roku 2018 2.1-krát resp. 3.2-krát vyššia. Je tiež úplne jasné, že v roku 2018 bola nezamestnanosť miera nízko kvalifikovanej pracovnej sily je nad hodnotou roku 2005, zatiaľ čo v prípade ostatných dvoch skupín sa tieto údaje jednoznačne znížili.
Je to pozoruhodné aj v kontexte rozvoj pracovnej sily (nezamestnaní a zamestnaní od 15 do 74 rokov) vykazujú klesajúci trend práce s nízkou kvalifikáciou vo všetkých členských štátoch siete PES od roku 2005, s výnimkou Estónska, Švédska a Nórska. Úroveň vzdelania zamestnaných aj nezamestnaných sa vo všetkých členských štátoch jednoznačne posunula smerom k terciárnemu vzdelaniu, pričom miera rastu v tejto skupine sa v období od roku 18 do roku 196 pohybovala medzi 2005% v Dánsku a 2018% na Malte.
Pozitívny trend čoraz väčšieho počtu ľudí, ktorí uspeli v dosiahnutí úrovne vzdelania nad rámec povinnej, je viac než len vítaný; výrazne ho podporila Európska záruka pre mladých ľudí a verejné služby zamestnanosti. Napriek tomu si to vyžaduje ďalšie politické úsilie, pretože napriek tomu, že sa celkový počet osôb s nízkou kvalifikáciou na trhu práce skutočne znižuje, ich vyhliadky na zamestnanie sa tiež výrazne znižujú.
zdôrazňuje Johannes Kopf, predseda siete PES.
Počet pracovných síl so strednou kvalifikáciou nebol vystavený žiadnym výrazným výkyvom v celej EÚ, v jednotlivých členských štátoch sa však pozoroval odlišný vývoj, pravdepodobne aj v dôsledku migračných pohybov - v Českej republike sa v rokoch 7 až 2005 znížil počet pracovných síl o 2018% a miera nezamestnanosti klesla o 5.1 percentuálneho bodu. V Poľsku sa počet nezamestnaných a zamestnaných v tomto vzdelávacom stupni znížil o 14%, sprevádzaný jasným poklesom miery nezamestnanosti o 14.7%. Tento trend možno pozorovať aj na Slovensku - kde sa pracovná sila znížila o 7%, miera nezamestnanosti v porovnaní s rokom 8.6 o 2005 percentuálneho bodu.
V Nemecku však zníženie miery nezamestnanosti sprevádzala rastúca ponuka pracovnej sily (miera nezamestnanosti sa v porovnaní s rokom 8.2 znížila o 2005 percentuálneho bodu, pracovná sila sa zvýšila o 6%).
Najväčšie zvýšenie miery nezamestnanosti zaznamenalo Grécko (+9.8 percentuálneho bodu) so znížením počtu pracovných síl so strednou kvalifikáciou (-4%).
Miera nezamestnanosti podľa úrovne dosiahnutého vzdelania, ale aj vývoj v jednotlivých krajinách vykazuje výrazné rozdiely medzi rokmi 2005 a 2018. Je napríklad viditeľné - na rozdiel od všetkých ostatných krajín - že nezamestnanosť vysokokvalifikovanej pracovnej sily bola v Dánsku v roku 2018 mierne nad úrovňou stredne kvalifikovanej pracovnej sily av Portugalsku mala práca s nízkou kvalifikáciou minimálne vyhliadky ako stredne kvalifikovaná pracovná sila.
Vývoj situácie nízkokvalifikovanej pracovnej sily jednoznačne zaznamenal zvyšujúce sa riziko najmä vo Švédsku, kde v roku 2005 bola miera nezamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou stále vyššia o faktor 1.9 nad stredne kvalifikovanú prácu, resp. a v roku 2.9 bola ich miera nezamestnanosti 2018 resp. 4.2-krát vyššia.
Vývoj situácie nízkokvalifikovanej pracovnej sily jednoznačne zaznamenal zvyšujúce sa riziko najmä vo Švédsku, kde v roku 2005 bola miera nezamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou stále vyššia o faktor 1.9 nad stredne kvalifikovanú prácu, resp. a v roku 2.9 bola ich miera nezamestnanosti 2018 resp. 4.2-krát vyššia.
V Českej republike aj na Slovensku sa medzera v roku 2018 osobitne zvýšila - miera nezamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou bola 5.1-krát vyššia ako v prípade stredne kvalifikovanej pracovnej sily a 8.9 resp. 9.6-krát vyššia ako v prípade vysokokvalifikovanej pracovnej sily.
Následne je možné pre každú krajinu zobraziť príslušné grafické znázornenie.
Podrobnosti o krajine
Tabuľka nespracovaných údajov
Stiahnuť nespracované údaje (XLSX)
Nezávisle od úrovne dosiahnutého vzdelania bola miera nezamestnanosti samozrejme v prvom rade v súlade s hospodárskym vývojom v posledných rokoch.
Ťažké ekonomické prehľady od roku 2009 predstavujú výzvu pre ľudí na všetkých úrovniach vzdelania.
V šiestich členských štátoch siete zostala miera nezamestnanosti aj v roku 2018 v každej z troch kategórií ISCED nad hodnotou roku 2005, v jedenástich členských štátoch - miera všetkých úrovní dosiahnutých výsledkov bola nižšia ako v roku 2005.
In Grécko, Španielsko a Portugalsko mnoho osôb s vysokoškolským vzdelaním sa stalo nezamestnaných v dôsledku dlhovej krízy vo verejnej správe. V roku 2008 tieto tri krajiny už zaznamenali najvyššiu mieru nezamestnanosti na tejto úrovni vzdelania; do roku 2013 sa sadzby zvýšili na 20.4% v Grécku, 16% v Španielsku a 12.7% v Portugalsku. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti v Portugalsku v roku 5.4 dosiahla 2018%, Grécko a Španielsko jednoznačne zostali nad mierami zaregistrovanými v roku 2005.
Demografická situácia v jednotlivých krajinách sa čoraz viac stáva ďalším náročným faktorom.
In Bulharsko a Rumunsko viditeľný pokles počtu obyvateľov (-8%, resp. -9%), ktorý bol charakterizovaný predovšetkým poklesom populácie medzi 20 a 34 rokom (-24%, resp. -32%). To tiež viedlo k výraznému poklesu ponuky pracovných síl v tejto vekovej skupine, ktorý dosiahol -19% v Bulharsku a -27% v Rumunsku.
In španielsko a Česká republika populácia vzrástla celkovo o 8%, resp. 4%, veková skupina od 20 do 34 rokov však klesala s 27%, resp. 20%; a pracovné sily klesli ešte výraznejšie o 31%, resp. 23%.
V celej Európskej únii bola celková populácia o 4% vyššia ako v roku 2005, veková skupina od 20 do 34 rokov tiež klesla v celej Únii v priemere o 9%. Tieto trendy boli zaznamenané aj v ponuke pracovných síl s celkovým nárastom o 6%, zatiaľ čo vo vekovej skupine od 9 do 20 rokov bol zaznamenaný pokles o 34%.
Poznámka: (Maximálne možné) monitorovacie obdobie rokov 2005 až 2018 bolo vybrané z dôvodu diskontinuity údajov v roku 2004.
Rozšírené oznámenie: ďalšie vydanie Vestníka trhu práce bude vydané v októbri 2019; so zameraním na trendy zamestnanosti vo všetkých členských štátoch siete PES.
Nechaj odpoveď